Bulharčina

Bulharčina
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že Bulhari boli pôvodne príslušníci národa zo strednej Ázie, ktorého jazyk bol celkom odlišný od slovanských jazykov. Bulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Na zápis bulharčiny sa v období Prvej bulharskej ríše používala hlaholika, ktorú vytvoril Konštantín Filozof okolo roku 862. Od 9. storočia sa začala používať cyrilika. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes používanej podoby.

Rozdiely v zápise a výslovnosti medzi bulharčinou a ruštinou:

* Е/е sa v bulharčine číta ako [e] a nie ako v ruštine [je].

* Щ/щ sa v bulharčine číta ako [št] a nie ako v ruštine [šč].

tvrdý znak).

Country
  • Bulharsko