Monrovia
Monrovia je hlavné mesto západoafrickej Libérie. Nachádza sa na myse Mezurado, neďaleko ústia riek Mezurado a Saint Paul. V roku 2003 mala 572 000 obyvateľov.
Mesto sa pôvodne volalo City of Christ (Kristove mesto), no bolo premenované na počesť piateho prezidenta USA Jamesa Monroa, za ktorého vlády začal návrat otrokov späť domov.
Mesto založili v roku 1822 oslobodení čierni otroci z USA, ktorí sa po roku 1816 začali usádzať na území dnešnej Libérie. Americká kolonizačná spoločnosť rozdeľovala prisťahovalcom parcely s rozlohou štvrť áru. V roku 1835 vznikla mestská rada, prvá svojho typu na celém západe Afriky a po osamostatnení krajiny (26. júla 1847) sa Monrovia stala jej hlavným mestom.
V roku 1951 tu bola založená univerzita. Mesto bolo opakovane ničené počas občianskej vojny.
Mesto sa pôvodne volalo City of Christ (Kristove mesto), no bolo premenované na počesť piateho prezidenta USA Jamesa Monroa, za ktorého vlády začal návrat otrokov späť domov.
Mesto založili v roku 1822 oslobodení čierni otroci z USA, ktorí sa po roku 1816 začali usádzať na území dnešnej Libérie. Americká kolonizačná spoločnosť rozdeľovala prisťahovalcom parcely s rozlohou štvrť áru. V roku 1835 vznikla mestská rada, prvá svojho typu na celém západe Afriky a po osamostatnení krajiny (26. júla 1847) sa Monrovia stala jej hlavným mestom.
V roku 1951 tu bola založená univerzita. Mesto bolo opakovane ničené počas občianskej vojny.
Mapa - Monrovia
Mapa
Country - Libéria
 |
 |
| Vlajka Libérie | |
Libéria bola vytvorená z jednotlivých osád, ktoré zakladali bývalí otroci vracajúci sa z USA. Nezávislým štátom bola nová Libéria uznaná v roku 1847. Zásluhu na tom však mali americkí odporcovia otrokárstva, ktorí založili spoločnosť, ktorej cieľom bolo navrátenie otrokov späť do Afriky. Títo čierni novousadlíci začali zaberať pôdu, ktorá im nepatrila a dostávali sa do stretu s domorodými kmeňmi. Amerických Libérijcov bolo zhruba 20 000 a v novom štáte sa museli vysporiadať so šestnástimi rôznymi kmeňmi, ktoré postupne zatláčali do vnútrozemia. Spory s domorodcami nikdy úplne neustali a americkí Libérijci si udržali moc až do roku 1980, aj keď v tej dobe tvorili už len 5 % obyvateľstva. Aj napriek snahe prezidentov udržiavať krehkú rovnováhu medzi Afričanmi a americkými Libérijcami sa v roku 1980 Afričania začali búriť a vypukla občianska vojna. Dôvodom vzbury bolo zlé zaobchádzanie s domorodými Afričanmi. Do roku 2003, kedy bol podpísaný mier, zahynulo 250 000 ľudí a milióny ľudí sa stali utečencami.