Vlajka Mali

Vlajka Mali – je trikolóra v afrických farbách zo zeleným, žltým a červeným zvislým pruhom.

Tieto farby symbolizujú nádej aj rastlinstvo, slnko s nerastným bohatstvom, statočnosť aj revolučnú minulosť ľudu.

Boli tiež farbami politickej strany Africké demokratické združenie, ktorá viedla krajinu k nezávislosti.

Vlajka je v platnosti od roku 1961 a je odvodená zo štátnej vlajky Federácie Mali z roku 1959 (združujúca niekdajší Francúzsky Sudán a Senegal v rokoch 1959-1961), v jej strede však bol ešte do roku 1961 čierny ideogram – štylizovaná rituálna postava človeka (kanaga).

Na naliehanie moslimov, ktorý odmietajú zobrazovanie človeka, musela byť táto figúra z vlajky odstranená.

Warning: getimagesize(/Image/Map/MP2453866.gif): failed to open stream: No such file or directory in /home/mapnlee7/public_html/MAPNALL/article.php on line 532
náhľad Mali, dlhý tvar Malijská republika, je vnútrozemský štát v západnej Afrike v povodí rieky Niger. Mali je oblasť s niekoľkými kultúrnymi zaujímavosťami kontinentu. Nachádza sa tu legendárne Timbuktu a v centre krajiny je dramatická Bandiagara, domov kultúry Dogonov. Hlavným mestom Mali je Bamako.

I keď je dnes Mali jednou z najchudobnejších krajín sveta, má dlhú a bohatú minulosť ako časť veľkého afrického impéria. Prvým takýmto impériom bola Ghanská ríša, ktorá od 8. do 13. storočia kontrolovala trans-saharské cesty karaván. Ghanská ríša padla po invázii moslimských Almoravidov, ale čoskoro ich nahradilo malijské impérium Mandika. Mali zväčšilo svoj štít sily a bohatstva počas 14. storočia, rozšírením takmer na celú západnú Afriku a kontrolou prakticky všetkých bohatých trans-saharských zlatých obchodných ciest. V tomto čase sa veľké malijské mestá, Timbuktu a Djenné, stali legendárnym centrom bohatstva, vzdelania a kultúry. Malijská kultúra netrvala dlho. V 15. storočí padli pod Songhai, ktorí založili ich vlastné hlavné mesto Gao. Songhai držali nadvládu do konca 16. storočia, pod tlakom zvonka i znútra. Koniec impéria Songhai taktiež zaznamenalo rozsudok nad históriou regiónu ako centrum trhu, pretože trans-saharské obchodné cesty rýchlo stratili ich vitalitu po založení morských ciest Európanmi.