Čínština
Čínština (ak sa považuje za jeden jazyk) resp. čínske jazyky (ak sa považuje za viacero jazykov) je sinotibetský jazyk, ktorým sa hovorí v Číne, na Taiwane a v čínskych komunitách v zahraničí.
Podľa alternatívnych názorov nie je čínština jednotným jazykom, ale pozostáva z niekoľkých (či dokonca mnohých) menších jazykov. Často je uvádzaný počet sedem, podľa siedmich veľkých dialektov (resp. skupín dialektov). Vzhľadom na to, že sa tieto dialekty v mnohých zásadných charakteristikách zhodujú, je tento názor napriek svojej rozšírenosti sporný. Zoznam týchto 7 dialektových skupín je uvedený nižšie.
Najstarší zachovaný text pochádza približne z roku 1250 pred Kr. z obdobia dynastie Šang. Čínština sa počas svojej histórie postupne menila a s pribúdajúcim množstvom hovoriacich, ako aj so zväčšujúcou sa územnou rozlohou krajiny nadobudla podobu obrovskej rodiny jazykov so spoločným prapôvodom. Vhodnou paralelou je vývoj románskych jazykov, ktoré sa prirodzene vyvinuli rôznymi spôsobmi z latinčiny. Najdôležitejším faktorom tohto jazyka sa stalo obrázkové písmo. Pomocou neho bolo totiž možné dorozumieť sa medzi jednotlivými, navzájom nezrozumiteľnými jazykmi.
Táto forma písanej čínštiny sa dnes volá klasická čínština. Vznikla počas obdobia jari a jesene a používala sa až do jazykových reforiem v 20. storočí. Vďaka jej kvalitám pri dorozumievaní sa medzi viacerými jazykmi sa stala základom medzinárodnej komunikácie v celej východnej Ázii. V týchto krajinách sa používala ako jazyk kultúry a učenia, vďaka čomu bola používaná spisovateľmi aj po vzniku miestnych systémov písania a dodnes je jej čítanie súčasťou výučby na stredných školách ako v Číne, tak aj v Japonsku či Kórei.
Podľa alternatívnych názorov nie je čínština jednotným jazykom, ale pozostáva z niekoľkých (či dokonca mnohých) menších jazykov. Často je uvádzaný počet sedem, podľa siedmich veľkých dialektov (resp. skupín dialektov). Vzhľadom na to, že sa tieto dialekty v mnohých zásadných charakteristikách zhodujú, je tento názor napriek svojej rozšírenosti sporný. Zoznam týchto 7 dialektových skupín je uvedený nižšie.
Najstarší zachovaný text pochádza približne z roku 1250 pred Kr. z obdobia dynastie Šang. Čínština sa počas svojej histórie postupne menila a s pribúdajúcim množstvom hovoriacich, ako aj so zväčšujúcou sa územnou rozlohou krajiny nadobudla podobu obrovskej rodiny jazykov so spoločným prapôvodom. Vhodnou paralelou je vývoj románskych jazykov, ktoré sa prirodzene vyvinuli rôznymi spôsobmi z latinčiny. Najdôležitejším faktorom tohto jazyka sa stalo obrázkové písmo. Pomocou neho bolo totiž možné dorozumieť sa medzi jednotlivými, navzájom nezrozumiteľnými jazykmi.
Táto forma písanej čínštiny sa dnes volá klasická čínština. Vznikla počas obdobia jari a jesene a používala sa až do jazykových reforiem v 20. storočí. Vďaka jej kvalitám pri dorozumievaní sa medzi viacerými jazykmi sa stala základom medzinárodnej komunikácie v celej východnej Ázii. V týchto krajinách sa používala ako jazyk kultúry a učenia, vďaka čomu bola používaná spisovateľmi aj po vzniku miestnych systémov písania a dodnes je jej čítanie súčasťou výučby na stredných školách ako v Číne, tak aj v Japonsku či Kórei.
Country
-
Hongkong
Hongkong má rozlohu len 1 095 km2 a má vyše 7 miliónov obyvateľov. Čínski obyvatelia Hongkongu hovoria varietou (dialektom) čínštiny označovanou ako kantončina. Úradnými jazykmi je čínština (konkrétna varieta čínštiny nie je predpísaná) a angličtina. Na rozdiel od zvyšku ČĽR, kde sa používa zjednodušené čínske písmo, sa v Hongkongu oficiálne uprednostňuje tradičné čínske písmo. -
Macao
Pred príchodom Portugalčanov sa miesto nazývalo Haojing (ustricové zrkadlo). Legenda o pôvode súčasného názvu hovorí to, že sa odvodil od chrámu A-Ma, ktorý postavili v roku 1488. Keď sa Portugalčania pýtali miestnych, ako sa to miesto nazýva, odpovedali jednoducho Maa Gok, čo je názov chrámu v kantončine. V súčasnosti používaný čínsky názov Àomén znamená "Brána do zálivu". -
Singapur
Ostrovy boli uzavreté v 2. storočí a neskôr patrili rade miestnych ríš. Moderný Singapur založil v roku 1819 sir Thomas Stamford Raffles ako obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti s povolením od sultanátu Johor. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824 a Singapur sa stal jedným z osád Britských úžin v roku 1826. Okupovaný Japonskom počas druhej svetovej vojny sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva v roku 1963 a spojil sa s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu z ktorej bol o dva roky neskôr vylúčený prostredníctvom jednomyseľných aktov parlamentu. Potom, čo Singapur zažil nejaké turbulencie v jeho prvých rokoch ako národ, vydal sa na cestu rozvoja a začal získavať uznanie ako jeden zo štyroch ázijských tigrov. -
Taiwan
Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a Peskadorské ostrovy (Pcheng-chu, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150 –. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina. -
Trinidad a Tobago
Ostrovy Trinidad a Tobago objavil v roku 1498 na svojej tretej americkej ceste Krištof Kolumbus. V roku 1532 si ich privlastnilo Španielsko. V roku 1763 pripadlo Tobago Británii a v roku 1797 si Briti podmanili aj Trinidad. -
Palau
Hlavné mesto je Ngerulmud. -
Severné Mariány
Severné Mariány, dlhý tvar: Spoločenstvo Severných Marián (Commonwealth of the Northern Mariana Islands), je 16 ostrovov v súostroví Mariány v Tichom oceáne, súčasť tzv.