Swahilčina

Swahilčina
Swahilčina alebo svahilčina je jazyk nigersko-konžskej vetvy nigersko-kordofánskych jazykov, druhý najrozšírenejší jazyk v Afrike (po arabčine) a spolu s hauštinou najrozšírenejší jazyk subsaharskej Afriky.

Je úradným jazykom v Keni, Tanzánii a Ugande, ako aj Africkej únie, dorozumievacím vo východnej oblasti Konžskej demokratickej republiky, južnom Somálsku, Rwande, Burundi, Zambii, Malawi, severnom Mozambiku a v niektorých oblastiach na Madagaskare.

Svahilčina má gramatiku založenú na báze bantuských jazykov, ale jej slovná zásoba je zmesou bantusko-arabsko-anglickou. Je to spôsobené obdobím britskej koloniálnej nadvlády a predchádzajúcimi expanziami Arabov, menší vplyv na slovnú zásobu mali aj perzština, hindčina a niektoré iné africké jazyky. Rozoznávame tri hlavné dialekty:

* Unguja je vo swahilčine meno ostrova Zanzibar, kde sa tento dialekt vyvinul. Je považovaná za najčistejšiu a štandardnú formu swahilčiny, ktorá sa rozšírila po celej Tanzánii

* Mwita pochádza z Mombasy, používa sa na väčšine územia Kene

* Amu je najmenej rozšírené nárečie, používané na ostrove Lamu a niekoľkých menších susedných ostrovoch

Swahilčina sa pôvodne písala arabským písmom, od 19. storočia sa používa latinka. Najstaršie swahilské nápisy boli nájdené na náhrobných kameňoch zo 14. storočia. Bola v nej písaná islamská poézia.

Najznámejšími spisovateľmi 20. storočia sú Ngugi wa Thiong´o, Meja Mwangi a Shaaban Robert.

Country
  • Rwanda
    Rwanda je malý vnútrozemský štát, ktorý hraničí s Ugandou (169 km), Burundi (290 km), Kongom (býv. Zairom) (217 km) a Tanzániou (217 km). Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala známa genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl.

    Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorený kmeňom Tutsiov.
  • Uganda
    Uganda, dlhý tvar Ugandská republika, je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike, ktorá hraničí s Južným Sudánom na severe, s Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť Viktóriinho jazera, ktorým tiež prechádzajú hranice s Keňou a Tanzániou. Uganda má rozlohu a žije tu viac ako 30 miliónov ľudí (2014). Z toho 50% sú deti do 14 rokov. Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva Buganda, ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta Kampala.

    Mapa Ugandy Uganda, ktorá bola do roku 1962 britským protektorátom, je podľa ústavy z roku 1967 republikou v čele s prezidentom v rámci Britského spoločenstva. V 16. – 17. storočí prenikli do Ugandy kmene Himov a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývané Bantuovia. Na konci 17. storočia sa na území ovládanom kmeňmi Himov vytvorili štáty Buganda, Toro, Buňoro a Ankole. Najvýznamnejší z nich, štát Buganda, dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa Mutesa I. v rokoch 1860 – 1884. Došlo k rozšíreniu obchodu s Arábiou, do krajiny prichádzali kresťanskí misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti Mutesa I. došlo k mocenským bojom medzi katolíckymi, protestantskými a moslimskými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa Spojené kráľovstvo a Nemecko roku 1890 tzv. helgolandskou zmluvou dohodli o rozdelení záujmov vo východnej Afrike, pripadlo toto územie Spojenému kráľovstvu. Roku 1896 vyhlásilo Spojené kráľovstvo protektorát Uganda. Po roku 1900 do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo Indov, ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní.