Jazyk - Ruština

Jazyk  >  Ruština

Ruština

Ruština (po rusky: ру́сский язы́к, ) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk. Je úradným jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku.

Má tzv. plnohlasie (волос volos – „vlas“), č, ž za tj, dj (свеча sveča – „svieca“), ’a, u za staré nosovky (пять pjať, рука ruka – „päť“, „ruka“), o, e za jery v silných pozíciách (день deň, сон son – „deň“, „sen“), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.

Prízvuk je voľný a pohyblivý.

V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (я брал ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (брат дома brat doma).

Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.

Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. storočia.

Ruština sa zapisuje pomocou cyriliky. Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 znakov. V tabuľke sú uvedené veľké písmená a ich výslovnosť v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA):

Country

Azerbajdžan

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železné rudy a alunity (zdroje hliníka).

Gruzínsko

Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. Je to bývalá republika ZSSR a hraničí s Ruskom, Tureckom, Arménskom, a Azerbajdžanom. Gruzínsko je členom Rady Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a Eurocontrol.

Príroda v Gruzínsku Krajina je charakteristická veľmi členitým povrchom. Pohoria a vrchoviny zaberajú 80 % rozlohy štátu. Severnú časť vypĺňa pohorie Veľký Kaukaz, z ktorého smerom na juh vybiehajú horské chrbty. Najvyššie vrchy dosahujú výšku nad 5 000 metrov nad morom. Cez vysokohorské priesmyky Kaukazu v tejto oblasti vedú cesty spájajúce Predkaukazsko so Zakaukazskom. Južnú časť Gruzínska vypĺňa vulkanická Juhogruzínska náhorná plošina, ktorej okrajové časti tvorí Malý Kaukaz.

Kazachstan

Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii. Bývalá republika ZSSR, teraz člen SNŠ. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkménskom, Ruskom a Čínou. V Kazachstane sa nachádza kozmodróm Bajkonur.

Patrí k najrozsiahlejším štátom na svete a je územne najväčším vnútrozemským štátom, ale väčšina územia je veľmi riedko osídlená. Hlavným mestom je od roku 1997 Nursultan (do roku 2019 pod názvom Astana).

Kirgizsko

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazné, diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

Mongolsko

Mongolsko, dlhý tvar Mongolská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na severe s Ruskom a na juhu s Čínou. Hlavné a najväčšie mesto Ulanbátar je domovom asi 40% populácie. S rozlohou je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov. Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.

Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 Džingischán založil Mongolskú ríšu a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky. Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom ZSSR. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.

Tadžikistan

Tadžikistan (-slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko ), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.

Satelitná fotografia znázorňujúca povrch krajiny. Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90 % územia, patria k Ťanšanu, Altaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje Horské chrbty sú od výšky 4 – 5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij.

Turkménsko

Turkménsko (normovaný názov; staršie, t. j. najmä pred vznikom dnešného štátu, aj Turkménia alebo Turkmenistan) je štát v Strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu a členom Spoločenstva nezávislých štátov.

Turkménsko je najrovinatejšia stredoázijská krajina a rozkladá sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. 80 percent rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou, dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken), významné sú aj ložiská síry, olova a niektorých iných kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.

Uzbekistan

Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii.

Hlavné mesto je Taškent.

Bielorusko

Bielorusko (🇧🇪, 🇷🇺), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (🇧🇪, 🇷🇺), je najväčší štát na území Východnej Európy, ktorý nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s Ukrajinou, na západe s Poľskom , na severozápade s Litvou na severe s Lotyšskom a na severe a východe s Ruskou federáciou.


Estónsko

Estónsko, dlhý tvar Estónska republika , je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia z pobaltských krajín.

Od Fínska ho na severe oddeľuje zhruba široký Fínsky záliv.

Litva

Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe. Je najjužnejšou a najväčšou z troch pobaltských krajín. Hraničí s Lotyšskom (dĺžka hraníc ) na severe, s Bieloruskom na juhovýchode, s Poľskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou na juhozápade. Litovské pobrežie meria .


Lotyšsko

Lotyšsko, lotyšsky:, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín. Na juhu hraničí s Litvou (dĺžka hraníc ), na juhovýchode s Bieloruskom, na východe s Ruskom a na severe s Estónskom . Na západe krajinu obmýva na vyše Baltské more.

Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických regiónov:

Moldavsko

Moldavsko (po moldavsky: Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (po moldavsky: Republica Moldova), je štát vo východnej Európe, ktorý na západe na hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke s Ukrajinou.

Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti (m) v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry).

Rusko

Rusko , dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratická federálna republika s poloprezidentskou formou vlády. Jeho rozloha je . Rusko je tak najväčšou krajinou sveta, zaberá niečo vyše osminu zemskej súše. Nachádza sa vo východnej Európe a v severnej Ázii. Územím Ruska prechádza 9 časových pásiem. V Rusku žije takmer 144 miliónov obyvateľov, je tak 9. najľudnatejšou krajinou na svete.


Svalbard a Jan Mayern




Ukrajinská sovietska socialistická republika

Ukrajinská sovietska socialistická republika (skrátene Ukrajinská SSR) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu obývaná hlavne Ukrajincami. Vznikla 25. decembra 1917, do ZSSR vstúpila 30. decembra 1922, názov „Ukrajinská sovietska socialistická republika“ niesla od roku 1936. V dôsledku rusko-poľskej vojny prišla Ukrajina o západnú časť svojho územia, ktoré pripadlo Poľsku. Po anexii Sovietskeho zväzu do východných častí Poľska v roku 1939 získala Ukrajinská SSR svoje západné územie späť. Počas druhej svetovej vojny bola 2 roky väčšina Ukrajiny okupovaná Nacistickým Nemeckom, ktoré tu zriadilo tzv. Ríšsky komisariát Ukrajina. Nemecké jednotky boli z krajiny vytlačné v priebehu roku 1944. Po druhej svetovej vojne získala Ukrajinská SSR územie Podkarpatskej Rusi od Československa a v roku 1954 získala Krym, ktorý bol predtým ruský, a ktorý bol administratívne pričlenený k Ukrajine. Nezávislosť od ZSSR Ukrajinská SSR vyhlásila 24. augusta 1991.

Jazyk

Russian language (English)  Lingua russa (Italiano)  Russisch (Nederlands)  Russe (Français)  Russische Sprache (Deutsch)  Língua russa (Português)  Русский язык (Русский)  Idioma ruso (Español)  Język rosyjski (Polski)  Ryska (Svenska)  Limba rusă (Română)  ロシア語 (日本語)  Руски език (Български)  러시아어 (한국어)  Venäjän kieli (Suomi)  Bahasa Rusia (Bahasa Indonesia)  Rusų kalba (Lietuvių)  Russisk (Dansk)  Ruština (Česky)  Rusça (Türkçe)  Руски језик (Српски / Srpski)  Vene keel (Eesti)  Ruština (Slovenčina)  Orosz nyelv (Magyar)  Ruski jezik (Hrvatski)  ภาษารัสเซีย (ไทย)  Ruščina (Slovenščina)  Krievu valoda (Latviešu)  Ρωσική γλώσσα (Ελληνικά) 
 mapnall@gmail.com