Ruština

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazne diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

Mongolsko (-toto je krátky aj dlhý tvar názvu ; mong. Mongol Uls [doslova "mongolský/-ká štát/krajina", často nesprávne prekladané ako Mongolská republika ]; v rokoch 1924-1992 bol dlhý tvar názvu štátu Mongolská ľudová republika) je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na severe s Ruskom a na juhu s Čínou. Hlavné a najväčšie mesto Ulanbátar je domovom asi 40% populácie. S rozlohou je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov. Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.

Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 Džingischán založil Mongolskú ríšu a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky. Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom ZSSR. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.

Tadžikistan (-slovenský normovaný tvar; zriedkavý nenormovaný tvar je Tadžicko ), dlhý tvar Tadžická republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Afganistanom, Čínou, Kirgizskom a Uzbekistanom. Bývalá zväzová republika Sovietskeho zväzu, v súčasnosti člen SNŠ.

Satelitná fotografia znázorňujúca povrch krajiny. Najmenšia stredoázijská republika, je veľmi hornatá. Pohoria, ktoré zaberajú 90 % územia, patria k Ťanšanu, Altaju a Pamíru. Mnoho štítov prevyšuje Horské chrbty sú od výšky 4 – 5 000 metrov pokryté ľadovcami. Centrálnu časť krajiny tvoria veľké chrbty – Turkestanský, Zeravšanský, Gissarský a Alaj. Na juhovýchode sa rozprestiera Pamír s najvyšším bodom Kullai Ismoili Somonij.

Turkménsko (–normovaný názov; staršie, t. j. najmä pred vznikom dnešného štátu: Turkménia alebo Turkmenistan) je štát v Strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu a členom Spoločenstva nezávislých štátov.

Turkménsko je najrovinatejšia stredoázijská krajina a rozkladá sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. 80 percent rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou, dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken), významné sú aj ložiská síry, olova a niektorých iných kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.

Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii.

Hlavné mesto je Taškent.