Igboština
Igboština (iné názvy: ibčina, iboština, ibo, igbo) je africký jazyk, ktorým hovorí asi 18 miliónov príslušníkov kmeňa Ibovia v Nigérii. Celkový počet hovoriacich je asi 20-35 miliónov. Jazyk sa používa hlavne v provincii Biafra. Igboština je tónový jazyk podobne ako jorubčina alebo čínština.
Igboština sa používa hlavne ako hovorový jazyk. Písomnej literatúry alebo internetových stránok v jazyku je veľmi málo. Ani gramotnosť (písanie a čítanie) nie je v regióne veľmi rozšírená, preto sa jazyk používa hlavne v ústnom prejave.
Jazyk sa vyučuje vo všetkých školách vo východnej Nigérii, no v písomnom prejave ešte stále dominuje angličtina. V mnohých mestských štvrtiach sa miesto igboštiny používa nigérijský pidžin angličtiny. Na vidieku však stále dominuje igboština.
Igboština má veľmi veľa rôznych dialektov (viac než 30), ktoré sa odlišujú výslovnosťou, prízvukom a ortografiou, ale všetky sú navzájom zrozumiteľné. Niektoré z dialektov (v anglickom prepise): abba, abriba, afikpo, agbor, aniocha, arochukwu, bende, bonny-opobo, egbema, eche, mbaise, ngwa, nnewi, nsa, nsukka, oguta, ohafia, ohuhu, oka (awka), okigwe, onitsha, orlu, owerri (isuama), ukwa (ndoki), umuahia, unwana, wawa. Ide o tzv. dialektové kontinuum.
Veľká rôznorodosť hovorených dialektov spôsobuje ťažkosti v štandardizácii ortografie. V súčasnosti najčastejšie používaná ortografia onwu, schválená v roku 1962, je kompromisom medzi starou Lepsiusovou štandardizovanou abecedou a novšou ortografiou navrhnutou Medzinárodným inštitútom pre africké jazyky a kultúru (IIALC).
Najväčšiu akceptáciu medzi dialektmi má centrálny dialekt igboštiny, ktorý je založený na dialektoch medzi mestami Owerri a Umuahia vo východnej Nigérii. Ako literárny jazyk ho používal v roku 1939 Dr. Ida C. Ward a postupne ho začali používať aj ďalší misionári, spisovatelia a vydavatelia. V roku 1972 nacionalistická organizácia Spoločnosť pre rozvoj jazyka kultúry Igbo (SPILC) založila Komisiu pre štandardizáciu, ktorá začala propagovať centrálny dialekt igboštiny.
Spisovná igboština má za cieľ vytvoriť všeobecne akceptovaný jazyk - obohatiť centrálny dialekt igboštiny o slovnú zásobu z ostatných nárečí (mimo regiónu, kde sa používa "centrálny dialekt") a tiež ho obohatiť o výpožičky z iných jazykov (hlavne o moderné slová, ktoré tradičná igboština nepozná - napr. biológia, ekonomika, internet). Vytváranie spisovného jazyka má aj svojich kritikov - v roku 1999 Chinua Achebe (vyslovuje sa Činua Ačebe), najznámejší rodený hovoriaci igboštiny, kritizoval spisovný jazyk, pretože stiera bohatosť a rôznorodosť jednotlivých dialektov jazyka. Demonštratívne predniesol svoj prejav v dialekte onitsha, ktorý je pre väčšinu hovoriacich igboštiny nezrozumiteľný.
Igboština sa používa hlavne ako hovorový jazyk. Písomnej literatúry alebo internetových stránok v jazyku je veľmi málo. Ani gramotnosť (písanie a čítanie) nie je v regióne veľmi rozšírená, preto sa jazyk používa hlavne v ústnom prejave.
Jazyk sa vyučuje vo všetkých školách vo východnej Nigérii, no v písomnom prejave ešte stále dominuje angličtina. V mnohých mestských štvrtiach sa miesto igboštiny používa nigérijský pidžin angličtiny. Na vidieku však stále dominuje igboština.
Igboština má veľmi veľa rôznych dialektov (viac než 30), ktoré sa odlišujú výslovnosťou, prízvukom a ortografiou, ale všetky sú navzájom zrozumiteľné. Niektoré z dialektov (v anglickom prepise): abba, abriba, afikpo, agbor, aniocha, arochukwu, bende, bonny-opobo, egbema, eche, mbaise, ngwa, nnewi, nsa, nsukka, oguta, ohafia, ohuhu, oka (awka), okigwe, onitsha, orlu, owerri (isuama), ukwa (ndoki), umuahia, unwana, wawa. Ide o tzv. dialektové kontinuum.
Veľká rôznorodosť hovorených dialektov spôsobuje ťažkosti v štandardizácii ortografie. V súčasnosti najčastejšie používaná ortografia onwu, schválená v roku 1962, je kompromisom medzi starou Lepsiusovou štandardizovanou abecedou a novšou ortografiou navrhnutou Medzinárodným inštitútom pre africké jazyky a kultúru (IIALC).
Najväčšiu akceptáciu medzi dialektmi má centrálny dialekt igboštiny, ktorý je založený na dialektoch medzi mestami Owerri a Umuahia vo východnej Nigérii. Ako literárny jazyk ho používal v roku 1939 Dr. Ida C. Ward a postupne ho začali používať aj ďalší misionári, spisovatelia a vydavatelia. V roku 1972 nacionalistická organizácia Spoločnosť pre rozvoj jazyka kultúry Igbo (SPILC) založila Komisiu pre štandardizáciu, ktorá začala propagovať centrálny dialekt igboštiny.
Spisovná igboština má za cieľ vytvoriť všeobecne akceptovaný jazyk - obohatiť centrálny dialekt igboštiny o slovnú zásobu z ostatných nárečí (mimo regiónu, kde sa používa "centrálny dialekt") a tiež ho obohatiť o výpožičky z iných jazykov (hlavne o moderné slová, ktoré tradičná igboština nepozná - napr. biológia, ekonomika, internet). Vytváranie spisovného jazyka má aj svojich kritikov - v roku 1999 Chinua Achebe (vyslovuje sa Činua Ačebe), najznámejší rodený hovoriaci igboštiny, kritizoval spisovný jazyk, pretože stiera bohatosť a rôznorodosť jednotlivých dialektov jazyka. Demonštratívne predniesol svoj prejav v dialekte onitsha, ktorý je pre väčšinu hovoriacich igboštiny nezrozumiteľný.
