Country
Benin
Benin (po francúzsky Bénin; 1958-1975 Dahome - fr. Dahomey / Dahomé) je štát nachádzajúci sa medzi Togom a Nigériou na západnom pobreží Afriky. Na území o rozlohe 112 000 km2; (skoro ako bývalé Česko-Slovensko) žije 6,5 milióna obyvateľov.
Mathieu Kérékou (prezident Beninu v rokoch 1972-1991 a 1996-2006) Benin bol v roku 1989 vo vážnej hospodárskej situácii. Na 4 milióny obyvateľov pripadal ročný HNP vo výške 940 miliónov dolárov a dlh vo výške 1 miliardy dolárov. Aj napriek odporu miestnej univerzity a štrajku sa Mathieu Kérékou dal v auguste 1989 znovu zvoliť za prezidenta republiky. Niekoľko dní pred voľbami bol v Paríži zatknutý Amadou Ahmed Cissé, do roku 1988 Kérékouov minister pre bezpečnosť a vzťahy s islamským svetom (Cissé bol negramotný človek, ktorý zbohatol z podvodov v Benine, napríklad zo sprenevery peňazí z Beninskej obchodnej banky), čo ešte viac potvrdilo už značné pochybnosti o beninskom režime.
Burkina
Burkina, dlhý tvar Burkina Faso, je vnútrozemský štát v Západnej Afrike, ktorého rozloha činí 274 200 km 2 . Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.
V oblasti Burkiny Faso vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená.
Burundi
Burundi (v minulosti Urundi) je malý štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Rwandou, Kongom (býv. Zairom) a Tanzániou. Napriek tomu, že ide o vnútrozemský štát, veľkú časť jeho západnej hranice tvorí jazero Tanganika. Názov štátu je odvodený z domorodého názvu rundčiny – Kirundi. Geografická izolácia, etnické konflikty a takmer žiadne nerastné bohatstvo robia z Burundi jednu z najchudobnejších krajín Afriky.
Džibutsko
Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.
Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.
Gabon
Gabon, dlhý názov Gabonská republika (bývalý slovenský názov: Gabun), oficiálne Republika Gabon je štát na západnom pobreží Afriky. V roku 2009 tu žilo takmer 1 500 000 obyvateľov. Nezávislosť na Francúzsku získal v roku 1960.
Predtým, než sem v roku 1471 začali prichádzať Portugalčania, bolo tu niekoľko malých kmeňových štátov. Portugalčania boli postupne nasledovaní ďalšími Európanmi, ktorí bohatli z obchodu s otrokmi, slonovinou a vzácnymi druhmi dreva. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa Gabon postupne stával francúzskou kolóniou. Francúzi ho v roku 1886 pričlenili k Francúzskemu Kongu a v roku 1910 k rozsiahlym oblastiam Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1849 oslobodení otroci založili na pobreží malú osadu Libreville, ktorá sa čoskoro stala cieľom misionárov. V auguste 1960 krajina vyhlásila nezávislosť.
Guinea
Guinea (dlhý tvar Guinejská republika) je štát v Afrike. Úradným jazykom je francúzština, no používa sa aj fulbčina, malinke a susu. 85 % Guinejčanov sú moslimovia, 8 % kresťania a 7 % tvoria tradičné viery. Ich obyvateľstvo sa skladá z Fulbov (30 %), Malinkov (25%), Susuov (15%) a 30 % tvoria iné národnosti.
Administratívne delenie: 7 regiónov a tzv. špeciálna zóna hlavného mesta
Kamerun
Kamerun, dlhý tvar Kamerunská republika, je prezidentská republika v strednej Afrike. Nachádza sa medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.
Hlavný vplyv v štáte má už od roku 1982 prezident Paul Biya, predsedom vlády je od roku 1996 Pieter Musonge Mafari. Zákonodarným zborom je Národné zhromaždenie, ktoré má 180 miest. V krajine pôsobia 4 významnejšie politické strany. Juhozápadná časť Kamerunu sa usiluje o odtrhnutie a pripojenie k Nigérii (čo Nigéria silno podporuje).
Komory
Komory, dlhý tvar Komorský zväz (do roku 2001 Komorská federatívna islamská republika), je ostrovný štát v Afrike. Nachádza sa v Mozambickom prielive v Indickom oceáne a je súčasťou Komorských ostrovov.
Hlavné ostrovy:
Kongo
Kongo, dlhý tvar Konžská republika (1970 – 1992: Konžská ľudová republika), je štát v Afrike. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Kamerunom na severe, s Gabonom na západe a na juhu a východe s Konžskou demokratickou republikou. Hlavné mesto Brazzaville je zároveň najväčším mestom krajiny.
Kongo sa nachádza v centrálno-západnej časti subsaharskej Afriky, na rovníku. Leží medzi 4. rovnobežkou severnej zemepisnej šírky a 5. rovnobežkou južnej zemepisnej šírky a 11. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky a 19. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky. Má krátke pobrežie pri Atlantickom oceáne.
Konžská demokratická republika
Konžská demokratická republika alebo (staršie) '''Kongo (býv. Zair)', v rokoch 19711997 Zair/Zairská republika'', je rozlohou druhý najväčší štát afrického kontinentu. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Južným Sudánom na severe, na východe s Ugandou, Rwandou, Burundi a Tanzániou, Angolou a Zambiou na juhu a na západe s Kongom. S Atlantickým oceánom ho spája približne dlhé pobrežie v Guinejskom zálive. Od roku 1886 do roku 1926 bolo hlavným mestom mesto Boma.
Názov „Kongo“ (znamená „lovec“) sa spája s kmeňom Bakongo, pochádzajúcim s Konžskej panvy. Názov tohto štátu (pôvodne belgickej kolónie) sa veľakrát zmenil. Po získaní nezávislosti na Konžskú republiku, 1. augusta 1964 na Konžskú demokratickú republiku (z dôvodu odlíšenia od susednej Konžskej republiky). 27. októbra 1971 prezident Mobutu zmenil názov na Zair, čo v preklade znamená „rieka, ktorá pohlcuje ostatné rieky“. Po skončení 1. konžskej vojny a zvrhnutí Mobutua v roku 1997 sa krajina znovu premenovala na Konžskú demokratickú republiku. V rokoch 19982003 v krajine zúrila 2. konžská vojna (Africká svetová vojna).
Madagaskar
Madagaskar, dlhý tvar Madagaskarská republika, (1976-1992: Madagaskarská demokratická republika - krátky tvar Madagaskar; 1958-1975 Malgašká republika - krátky tvar Malgašsko ) je ostrovný štát ležiaci pri východnom pobreží Afriky.
Madagaskar je aj názov veľkého ostrova, na ktorom sa tento štát nachádza.
Mali
náhľad Mali, dlhý tvar Malijská republika, je vnútrozemský štát v západnej Afrike v povodí rieky Niger. Mali je oblasť s niekoľkými kultúrnymi zaujímavosťami kontinentu. Nachádza sa tu legendárne Timbuktu a v centre krajiny je dramatická Bandiagara, domov kultúry Dogonov. Hlavným mestom Mali je Bamako.
I keď je dnes Mali jednou z najchudobnejších krajín sveta, má dlhú a bohatú minulosť ako časť veľkého afrického impéria. Prvým takýmto impériom bola Ghanská ríša, ktorá od 8. do 13. storočia kontrolovala trans-saharské cesty karaván. Ghanská ríša padla po invázii moslimských Almoravidov, ale čoskoro ich nahradilo malijské impérium Mandika. Mali zväčšilo svoj štít sily a bohatstva počas 14. storočia, rozšírením takmer na celú západnú Afriku a kontrolou prakticky všetkých bohatých trans-saharských zlatých obchodných ciest. V tomto čase sa veľké malijské mestá, Timbuktu a Djenné, stali legendárnym centrom bohatstva, vzdelania a kultúry. Malijská kultúra netrvala dlho. V 15. storočí padli pod Songhai, ktorí založili ich vlastné hlavné mesto Gao. Songhai držali nadvládu do konca 16. storočia, pod tlakom zvonka i znútra. Koniec impéria Songhai taktiež zaznamenalo rozsudok nad históriou regiónu ako centrum trhu, pretože trans-saharské obchodné cesty rýchlo stratili ich vitalitu po založení morských ciest Európanmi.
Maroko
Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.
Mauritánia
Mauritánia, dlhý tvar Mauritánska islamská republika (bývalý slovenský názov Mauretánia), je štát v západnej Afrike.
Susedí so Senegalom na juhozápade, s Mali na juhovýchode, s Alžírskom na severovýchode a so Západnou Saharou na severozápade. Západná časť Mauritánie hraničí s Atlantickým oceánom a jej pobrežie má dĺžku takmer.
Maurícius
Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je dlhý a široký. Podnebie je tropické a teplota mora dosahuje až 27 °C. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky. Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne dront maurícijský).
Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím. Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva. Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov Rodriguez tvorí desiaty.
Mayotte
Mayotte je zároveň zámorský departement a zámorský región Francúzska a EÚ.
Ide o najľudnatejší ostrov z Komorských ostrovov v Indickom oceáne o rozlohe, s počtom obyvateľov 186 452 (2007).
Niger
Niger, dlhý tvar Nigerská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky medzi štátmi Mali, Alžírsko, Líbya, Čad, Nigéria, Benin a Burkina. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k moru.
Niger sa nachádza na juhu Sahary a v strednej časti Sahelu.
Pobrežie Slonoviny
Pobrežie Slonoviny, dlhý tvar Republika Pobrežia Slonoviny, je štát v Afrike.
Nachádza sa v západnej Afrike na pobreží Guinejského zálivu.
Rovníková Guinea
Rovníková Guinea, dlhý tvar Republika Rovníkovej Guiney, je štát v Afrike. Hlavné mesto je Malabo. Štát susedí s Gabonom a Kamerunom, po mori má spoločnú hranicu aj s Nigériou.
Štát sa nachádza na západe Afriky pri pobreží Guinejského zálivu severne od rovníka. Okrem pevninskej časti k nemu prináleží aj ostrov Bioko, ktorý je značne hornatý. Nachádza sa na ňom navyšší vrch krajiny Pico Basilé s výškou 3 008 m. n. m ako aj hlavné mesto Malabo. Druhým väčším ostrovom je odľahlý ostrov Annobón. Pobrežná časť pevninskej Rovníkovej Guiney je nížinatá a smerom na východ rastie nadmorská výška, pričom najvyšším je pomerne izolovaný vrch Fijellwing, ktorý meria 1 500 m. n. m. Väčšinu územia pokrýva náhorná plošina, ktorou preteká najdlhšia rieka Benito. V pevninskej časti sa nachádza aj najväčšie mesto štátu Bata. Podnebie je rovníkové, teplé, vlhké a pravidelné ročné zrážky predstavujú približne 2 000 mm.
Rwanda
Rwanda je malý vnútrozemský štát, ktorý hraničí s Ugandou (169 km), Burundi (290 km), Kongom (býv. Zairom) (217 km) a Tanzániou (217 km). Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať „Kraj tisícich vrchov“ (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala známa genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl.
Prvými známymi obyvateľmi tejto oblasti boli Twaovia (Batwa) a Pygmejovia. Migrácia bantuských kmeňov však spôsobila ich presun alebo splynutie s nastupujúcim obyvateľstvom. Pred obdobím európskej kolonizácie Afriky sa na území dnešnej Rwandy nachádzal jeden z najrozvinutejších monarchiálnych systémov oblasti vytvorený kmeňom Tutsiov.
Réunion
Réunion, staršie Réunionský zámorský departmán, je ostrov a zároveň zámorský departement a zámorský región Francúzska a EÚ. Ostrov leží v Indickom oceáne asi 200 kilometrov juhozápadne od ostrova Maurícius a východne od ostrova Madagaskar. Ostrov je jedným z najvzdialenejších regiónov Európskej únie. Slovo La réunion znamená „zjednotenie“ alebo „opätovné stretnutie“.
Réunion tvorí spolu s ostrovom Maurícius a Rodrigues súostrovie Maskarény. Ostrov je vulkanického pôvodu a za svoj hornatý povrch vďačí intenzívnej erózii. Dominujú tu dve sopky. Najvyššou horou je vyhasnutá Piton des Neiges‚ ktorá sa vypína do výšky 3 070 metrov. Druhou je jedna z najaktívnejších sopiek na svete, štítová sopka Piton de la Fournaise‚ vysoká 2 631 metrov.
Senegal
Senegal, dlhý tvar Senegalská republika, je štát v Afrike. Hlavné mesto je Dakar, ležiaci na najzápadnejšom výbežku kontinentu.
Nachádza sa na pobreží Atlantického oceánu v západnej Afrike, na južnom okraji sahelu - pásma savany. Prevažne rovinatá krajina susedí s Gambiou, Guineou, Guineou-Bissau, Mali a Mauritániou.
Seychely
Seychely (výslovnosť: „Sejšely“, dlhý tvar: Seychelská republika) je ostrovná republika v západnej časti Indického oceána, v blízkom susedstve Madagaskaru a východného pobrežia Afriky. Zaberá rozlohu približne (Súš). Celkovo tvoria Seychelly 155 ostrovov, z toho 45 sú Vnútorné ostrovy, ktoré sú najstaršími stredooceánskymi žulovými ostrovmi na Zemi. Zaberajú 54% celkovej rozlohy Seychel, ale žije na nich 99% populácie. Zvyšné ostrovy sú zväčša nízko položené koralové atoly a útesy (tzv. Vonkajšie ostrovy), ktoré sa delia ešte do 5 skupín.
Hlavným mestom Seychel je Victoria na ostrove Mahé. Ostrovy sú známe najmä ako luxusná dovolenková destinácia.
Stredoafrická republika
Stredoafrická republika je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Čad, Južný Sudán a Sudán. Hlavné mesto je Bangui.
Najväčšiu časť štátu tvorí náhorná plošina Azande, ktorá je rozvodím riek Ubangi (prítok Konga) a Šari (ústi do Čadského jazera). Priemerná nadmorská výška tejto náhornej plošiny je 450 - 600 m, pričom pohoria sú na západe, kde sa nachádza najvyšší vrch Mont Ngaoui (1421 m. n. m.) a na severovýchode, kde je pohorie Massif des Bongo. Podnebie je tropické, na severe je podnebie pasátové, s jedným obdobím zrážok (cca 1000 mm) a nachádzajú sa tu savany. Na juhu je tropické vlhké podnebie, sú tu pralesy a zrážky dosahujú 1600 mm. V riečnych dolinách sa nachádzajú galériové lesy. Lesy aj savany sú bohaté na faunu a flóru, pričom najvzácnejším endemitom štátu je gorila nížinná, ktorá sa nikde inde nevyskytuje.
Togo
Togo, dlhý tvar Togská republika, je štát v západnej Afrike. Ma podlhovastý tvar, na západe susedí s Ghanou, na východe s Beninom a na severe s Burkina Faso. Na juhu má krátke pobrežie Guinejského zálivu – bývalé Pobrežie otrokov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Lomé. Na ploche 56 000 km² tu žije 5 miliónov ľudí. Togo je jednou z najmenších afrických krajín.
Tradičné domy v Togu Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov.
Tunisko
Tunisko, dlhý názov Tuniská republika, je štát v Severnej Afrike. Krajina je členom AfDB, GATT, IBRD, IBD, LORCS, MMF, NAM, OAPEC, OAS, OAU, OSN, UNCTAD, WHO.
Krajina leží na území starovekého Kartága. Samotné mesto Kartágo je dnes súčasťou hlavného mesta Tunisu. Krajina sa osamostatnila spod francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1956. V polovici decembra 2010 v krajine prepukli sociálne nepokoje, ktoré neskôr začiatkom januára 2011 prerástli do ozbrojených stretov s políciou a armádou. Následným zvrhnutím vládcu, prezidenta Ben Alího 14. januára 2011 sa začala vlna revolúcií (v Tunisku dostala revolúcia prívlastok "jazmínová"), v ostatných arabských krajinách známa ako "arabská jar". 23. októbra sa v Tunisku uskutočnili prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazila strana umiernených islamistov. 12. decembra 2011 bol parlamentom zvolený nový dočasný prezident Munsif Marzukí.
Zjednotená arabská republika
Zjednotená arabská republika (arab. al-Džumhúríja al-Arabíja al-Muttahida) bol štát, ktorý vznikol zjednotením Egypta a Sýrie v roku 1958.
Federálny štát vznikol 1. februára 1958 po referende v oboch krajinách, ako prvý krok vedúci ku vzniku budúceho panarabského štátu. Hlavným mestom štátu bola Káhira. Štát existoval do vystúpenia Sýrie zo zväzku v dôsledku štátneho prevratu v roku 1961, hoci Egypt tento názov používal až do roku 1971.
Čad
Čad (dlhý tvar názvu Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajiny pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.
V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19. storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Idriss Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent.
Francúzske južné a antarktické územia
Francúzske južné a antarktické územia (po francúzsky Terres australes et antarctiques françaises, skr.
TAAF) sú územie Francúzska, ktoré má postavenie zvláštneho územia uvedeného v ústave Francúzska.
Kambodža
Kambodžské kráľovstvo (známe pod názvom Kambodža (preložené z miestneho pomenovania: Preăh Réachéanachâkr Kâmpŭchea) je krajinou juhovýchodnej Ázie, v ktorej žije viac ako 13 miliónv obyvateľov. Celé územie Kambodže je súčasťou polostrova Zadná India. Kambodža susedí s Thajskom, Laosom a Vietnamom; na juhozápade má prístup k Thajskému zálivu Tichého oceánu. Krajina patrí medzi najchudobnejšie v regióne, čiastočne aj pričinením genocídnej občianskej vojny vyvolanej Červenými Kmérmi v rokoch 1975 – 1979, keď boli vyvraždené asi 2 milióny obyvateľov (zhruba štvrtina vtedajšej populácie). Hlavným mestom je Phnom Penh.
V prírodných pomeroch dominuje rieka Mekong (nazývaná jazykom Kmérov: Tonle Thom alebo "Silná rieka") a jazero Tonlé Sap ("sladkovodné jazero"), ktoré je dôležitým zdrojom z hľadiska lovu rýb. Nadmorská výška väčšiny povrchu Kambodže dosahuje hodnoty blízke výšky hladiny mora, čo spôsobuje, že rieky jazera Tonle Sap vracajú v období dažďov vodu z rieky Mekong späť do jazera a spôsobujú v jeho okolitom prostredí záplavy.
Laos
Laos, oficiálne Laoská ľudovodemokratická republika, je vnútrozemský štát v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India. Jeho susedmi sú Vietnam, Kambodža, Thajsko, Mjanmarsko a Čína. Väčšina obyvateľov Laosu patrí k etnickej skupine Lao, okrem nej tu ale žije až okolo 120 národnostných menšín. Laos je socialistický štát s vedúcou úlohou jednej strany.
V laoštine je štát nazývaný Muang Lao (ເມືອງ ລາວ) alebo Pathet Lao, čo v doslovnom preklade znamená "Laoská krajina". Francúzi, ktorí spojili tri separované laoské kráľovstva do Francúzskej Indočíny v roku 1893, pomenovali krajinu podľa miestnych obyvateľov "Laos" (vo francúzštine sa koncové "s" vyslovuje veľmi ticho, alebo vôbec).
Libanon
Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.
Sýria
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii). Na západe hraničí s Libanonom a Stredozemným morom, na severe s Tureckom, na východe s Irakom, na juhu s Jordánskom a Izraelom (Golanské výšiny).
Okrem väčšinového arabského sunnitského obyvateľstva tu žijú aj Kurdi, Arméni, Asýrčania, Turci, kresťania či šiitski alaviti. Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna, ktorú vedú proti sýrskej vláde povstalci sčasti z radov domáceho obyvateľstva a sčasti zo zahraničia.
Vietnam
Vietnam, dlhý tvar Vietnamská socialistická republika je štát v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India, leží na pobreží Juhočínskeho mora, pri Tonkinskom a Thajskom zálive. Jeho susedmi sú Kambodža, Čína a Laos. Hlavné mesto je Hanoj.
Vedný odbor, ktorý sa zaoberá lingvistikou, literatúrou, dejinami a politickým vývojom Vietnamu sa nazýva vietnamistika.
Belgicko
Belgicko, dlhý názov Belgické kráľovstvo (holandsky: Koninkrijk België; francúzsky: Royaume de Belgique; nemecky: Königreich Belgien), je štát v západnej Európe. Hraničí s Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom a Francúzskom. Má viac ako 10 miliónov obyvateľov a rozlohu okolo . Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky – niekedy neoficiálne nazývaná flámčina – najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. Hlavné mesto Brusel je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Táto jazyková rôznorodosť sa odráža aj v politickom systéme a v histórii. Meno krajiny pochádza z názvu kmeňa Belgov (keltský kmeň) a tiež z názvu rímskej provincie na severe Galie – Belgica. Historicky Belgicko leží v Nizozemsku, ktoré zahŕňa aj krajiny Holandsko a Luxembursko a pokrýva o niečo väčšie územie ako dnešný Benelux. Od konca stredoveku až do 17. storočia bolo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Od
16. storočia po rok nezávislosti v 1830 bolo dejiskom mnohých bojov medzi európskymi mocnosťami. Nedávno sa Belgicko stalo zakladajúcim členom Európskej únie, pričom na jeho území sídlia mnohé jej orgány. Je sídlom aj pre iné medzinárodné organizácie, napríklad NATO.
Francúzsko
) je demokratický štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú tak isto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone (šesťuholník), pre jeho geografický tvar.
Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov Organizácie Spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.
Grécko
Grécko (gr. Ελλάδα-Ellada alebo Ελλάς-Ellas, starogr. Έλλάς-Hellas), dlhý tvar Grécka republika (gr. Ελληνική Δημοκρατία-Elliniki Dimokratia) je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Väčšina jazykov používa pre túto krajinu latinské meno, z latinského Graecia.
Guernsey
Guernsey (po , po , teda „správna oblasť bailiffa/bailliho Guernsey“) je kráľovská dependencia Spojeného kráľovstva v Normanských ostrovoch.
Bailiwick pozostáva z ostrovov:
Luxembursko
Luxembursko, dlhý tvar Luxemburské veľkovojvodstvo, je štát nachádzajúci sa v západnej časti Európy. Susedí s Francúzskom na juhu, s Nemeckom na východe a s Belgickom na severe a západe.
Luxembursko je konštitučná monarchia, hlavou štátu je veľkovojvoda Henrich I. Luxemburský. Severnú časť krajiny tvorí pohorie Ardeny s najvyšším vrchom krajiny Kneiff . Na juhu je úrodná dolina rieky Mosely a jej prítokov. Južné dve tretiny krajiny sa nazývajú Bon Pays. Hlavným mestom krajiny je Luxemburg s počtom obyvateľov 107 247 (v roku 2014). Je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny. Má rastúci medzinárodný význam ako sídlo Európskeho súdneho dvora a Európskej investičnej banky. Rozloha štátu je. Luxembursko je zakladajúcim členom Beneluxu, NATO, Európskej únie a OECD.
Monako
Monako (fr.: Monaco), dlhý tvar Monacké kniežatstvo (Principauté de Monaco) je mestský štát a druhá najmenšia krajina na svete (po Vatikáne). Monako je súčasne štát aj obec (mesto). Základom jeho hospodárstva je bankovníctvo, keďže krajina je bankovým rajom a cestovný ruch založený aj na slávnom kasíne v Monte Carle. Svoj domov tu majú mnohé významné svetové celebrity. Iba sedmina obyvateľstva sú rodení Monačania.
Nachádza sa medzi Stredozemným morom a Francúzskom na Azúrovom pobreží (Côte d'Azur).
Taliansko
Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica italiana), je štát v južnej Európe. Má rozlohu a žije tu 60 626 442 obyvateľov.
Vatikán
Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát, je najmenší štát sveta.
Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma.
Švajčiarsko
Švajčiarsko (po slovensky neoficiálna aj Helvécia, po latinsky Helvetia), dlhý tvar Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemský spolkový štát v strednej Európe, ktorá susedí s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Rakúskom a Lichtenštajnskom. Krajina má dlhodobú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých medzinárodných organizácií.
Confœderatio Helvetica (CH), je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména. Latinský názov „Confoederatio Helvetica“ znamená Helvétska konfederácia. Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a romanšine možno preložiť ako Švajčiarska Konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená „prísažné spojenectvo“.
Guadeloupe
Guadeloupe (čo úplne doslova znamená "rieka vlka" – podľa panny Márie Guadalupskej zo Španielska), staršie Zámorský departmán Guadeloupu a závislých území, je malá skupina ostrovov v Karibiku v Severných Záveterných ostrovoch asi 600 km na sever od Južnej Ameriky a 600 km na východ od Dominikánskej republiky. Kedysi sa Guadeloupe nazýval KARUKERA, čiže „ostrov krásnych vôd“.
Ostrovy sú integrálna súčasť Francúzska – sú jeho zámorský departement (skr. DOM) a zámorský región (skr. ROM).
Haiti
Haiti, dlhý tvar Haitská republika, je štát v Karibskom mori ležiaci spolu s Dominikánskou republikou na ostrove Haiti.
Haiti (krajina vysokých hôr) bol pôvodný názov obyvateľov indiánov Taíno pre hornatú oblasť na západnej strane ostrova. Najvyšší bod v krajine je Pic la Selle vo výške 2 680 metrov. Haiti sa stalo prvým nezávislým štátom v Latinskej Amerike, ktorý sa vymanil spod koloniálneho vplyvu ako dôsledok povstania čiernych otrokov. Napriek tomu, že má spoločné kultúrne väzby s hispánsko-karibskými susedmi, Haiti je prevažne frankofónny nezávislý štát. Spolu s Kanadou je jedným z dvoch štátov (okrem francúzskych departmentov), v ktorých sa vyučuje francúzština ako oficiálny jazyk.
Kanada
Kanada je severoamerická krajina, ktorá pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a je rozšírená od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Arktický oceán. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy a jej spoločná hranica s USA je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.
Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Na konci 15. storočia začali britské a francúzske expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií Britskej Severnej Ameriky prostredníctvom Confederation of Canada bola vytvorená Kanada ako federálne domínium štyroch provincií. To začalo pribúdaním provincií a teritórií a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom. Zákon Canada Act prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v parlamente Spojeného kráľovstva.
Martinik
Martinik (po francúzsky Martinique), staršie Martinický zámorský departmán, je ostrov v Malých Antilách v Karibiku asi severovýchodne od Južnej Ameriky a juhovýchodne od Dominikánskej republiky.
Ostrov je integrálna súčasť Francúzska – je jeho zámorský departement (skr. DOM) a zámorský región (skr. ROM).
Saint Pierre a Miquelon
Poloha ostrovov
Saint Pierre a Miquelon, dlhý tvar Ostrovy Saint Pierre a Miquelon, je zámorská správna korporácia Francúzska.
Spojené štáty
Spojené štáty, dlhý tvar Spojené štáty americké (skratka USA), (, skratka USA) sú federatívny štát v Severnej Amerike rozkladajúci sa od Atlantického po Tichý oceán a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad Havaj).
Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom vlády a Kongresu (Federálny dištrikt Kolumbia), a ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a ďalšie).
Svätý Bartolomej
Svätý Bartolomej je ostrov v Karibskom mori, ktorý patrí do súostrovia Malé Antily.
Od 22. februára 2007 je zámorským spoločenstvom Francúzska.
Svätý Martin
Svätý Martin]] Svätý Martin (po francúzsky oficiálne Collectivité de Saint-Martin) je zámorská správna korporácia Francúzska ležiaca na severnej polovici ostrova Svätý Martin, patriaceho do karibského súostrovia Malé Antily. Do 22. februára 2007 bol Saint-Martin súčasťou francúzskeho zámorského departementu Guadeloupe. Hlavným mestom je Marigot.
Južná časť ostrova s názvom Sint Maarten je konštituentná krajina Holandského kráľovstva.
Svätý Vincent a Grenadíny
Svätý Vincent a Grenadíny (do roku 2006 bol slovenský krátky tvar Svätý Vincent) je štát v Karibskom mori.
Kategória:Členovia Commonwealthu Kategória:Členovia OSN Kategória:Karibské štáty Kategória:Štáty v Severnej Amerike
Trinidad a Tobago
Trinidad a Tobago, dlhý tvar Republika Trinidadu a Tobaga, je štát v Karibskom mori.
Francúzska Polynézia
Francúzska Polynézia je zámorská správna korporácia (collectivité d'outre-mer, skr. COM) Francúzska v Oceánii tvorená početnými ostrovmi. Zároveň má (v praxi len symbolické) postavenie zámorskej krajiny v rámci Republiky (skr. POM).
Do začiatku 21. storočia mala postavenie zámorského územia (territoire d'outre-mer, skr. TOM) Francúzska, ktoré ju, aspoň formálne, viac viazalo na materskú krajinu ako dnesbola to typická kolónia.
Nová Kaledónia
Nová Kaledónia (po francúzsky: Nouvelle-Calédonie) staršie Zámorské teritórium Novej Kaledónie a závislých území je zámorská správna korporácia sui generis Francúzska v Tichom oceáne.
Má rozlohu (z toho rovnomenný hlavný ostrov ) a počet obyvateľov 230 789 (2004).
Nové Hebridy
Mapa Nových Hebríd (1905). Nové Hebridy, dlhý tvar Kondomínium Nové Hebridy, bolo britsko-francúzske kondomínium, ktoré jestvovalo v rokoch 1906–1980 na súostroví Nové Hebridy. V roku 1980 bola územiu udelená nezávislosť, pričom nezávislý štát nesie meno Vanuatu.
Wallis a Futuna
Poloha]]
Wallis a Futuna je zámorská správna korporácia Francúzska.
Argentína
Argentína, dlhý tvar Argentínska republika, je štát na juhu Južnej Ameriky s dlhým pobrežím Atlantiku. Na severe hraničí s Bolíviou a Paraguajom , na východe s Brazíliou a Uruguajom a na západe s Čile .
Brazília
Brazílska federatívna republika je najväčší a najľudnatejší štát v Južnej Amerike. Na severe susedí s Francúzskou Guyanou, Surinamom, Guyanou, Venezuelou a Kolumbiou; na západe s Peru, Bolíviou a Paraguajom; na juhu s Argentínou a Uruguajom.
Na území Brazílie sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete - Amazonský prales. Brazília bola v minulosti najväčšou kolóniou Portugalska a portugalčina je v Brazílii úradným jazykom. Metropolou Brazílie je mesto Brazília, plánovane vybudovaná v rokoch 1956 - 1960 v brazílskom vnútrozemí. Najväčším mestom je Sao Paulo s 11,3 miliónmi obyvateľov (2011).
Francúzska Guyana
Francúzska Guyana (-normovaný názov) (po francúzsky Guyane (française)), staršie Zámorský departmán Francúzskej Guyany, je francúzske územie - zámorský departement (DOM) a zámorský región (ROM) - v Južnej Amerike.
Je to rozlohou najväčší francúzsky departement a jediné územie Francúzska a Európskej únie na juhoamerickom kontinente.
