Západoafrický frank

Západoafrický frank
Fr
Frank BCEAO/CFA (kód ISO: XAF) je mena 8 štátov v západnej Afrike (pozri aj frank CFA).

Skratka BCEAO znamená Banque Centrale des États de l'Afrique de l'Ouest („Banka štátov západnej Afriky“) - to je centrálna banka, ktorá ho vydáva - a skratka CFA v tejto súvislosti znamená Communauté Financière d'Afrique („Finančné spoločenstvo Afriky“).

Banque Centrale des États de l'Afrique de l'Ouest sídli v Dakare v Senegale a je centrálnou bankou pre 8 štátov Západoafrickej menovej a hospodárskej únie (UEMOA; Union Économique et Monétaire Ouest Africaine):

Country
  • Benin
    Benin (fr. Bénin; 1958-1975 Dahome - fr. Dahomey / Dahomé), dlhý tvar Beninská republika, je štát nachádzajúci sa medzi Togom a Nigériou na západnom pobreží Afriky. Na území o rozlohe 112 000 km2; (skoro ako bývalé Česko-Slovensko) žije 11,49 milióna obyvateľov.

    Mathieu Kérékou (prezident Beninu v rokoch 1972-1991 a 1996-2006) Benin bol v roku 1989 vo vážnej hospodárskej situácii. Na 4 milióny obyvateľov pripadal ročný HNP vo výške 940 miliónov dolárov a dlh vo výške 1 miliardy dolárov. Aj napriek odporu miestnej univerzity a štrajku sa Mathieu Kérékou dal v auguste 1989 znovu zvoliť za prezidenta republiky. Niekoľko dní pred voľbami bol v Paríži zatknutý Amadou Ahmed Cissé, do roku 1988 Kérékouov minister pre bezpečnosť a vzťahy s islamským svetom (Cissé bol negramotný človek, ktorý zbohatol z podvodov v Benine, napríklad zo sprenevery peňazí z Beninskej obchodnej banky), čo ešte viac potvrdilo už značné pochybnosti o beninskom režime.
  • Burkina
    Burkina, dlhý tvar Burkina Faso, je vnútrozemský štát v Západnej Afrike, ktorého rozloha činí 274 200 km2. Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.

    V oblasti Burkiny vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená.
  • Guinea-Bissau
    Guinea-Bissau, dlhý tvar Guinejsko-bissauská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa na západnom pobreží Afriky medzi Guineou a Senegalom. Krajina má rozlohu 36 125 km² (veľká asi ako Holandsko). Kolónia pod nadvládou Portugalcov, ktorá sa neskôr zmenila na zámorskú provinciu, vyhlásila v roku 1974 svoju nezávislosť. Odvtedy prešla búrlivým vývojom i temnými obdobiami, napokon ako väčšina štátov čierneho kontinentu. V krajine je veľmi nestabilná politická situácia a návrat k princípom demokracie je kvôli občianskej vojne v roku 1998 komplikovaný.

    Okolie riek v Guinei a Kapverdské ostrovy boli prvými oblasťami v Afrike, ktoré počas 15. storočia skúmali Portugalčania. Tí potom v roku 1446 vyhlásili Portugalskú Guineu, ale do roku 1600 založili len málo obchodných stredísk. V roku 1630 bol veliteľ vojska zároveň správcom oblasti. V spolupráci s niektorými domorodými kmeňmi začali Portugalčania prevádzkovať výnosný obchod s otrokmi. Mesto Cacheu so svojou malou pevnosťou sa tak stalo jedným z centier obchodu. V 19. storočí začal tento obchod oslabovať, a tak sa mesto Bissau, ktoré bolo pôvodne vojenským a obchodným strediskom, stalo hlavným centrom obchodu krajiny.
  • Mali
    náhľad Mali, dlhý tvar Malijská republika, je vnútrozemský štát v západnej Afrike v povodí rieky Niger. Mali je oblasť s niekoľkými kultúrnymi zaujímavosťami kontinentu. Nachádza sa tu legendárne Timbuktu a v centre krajiny je dramatická Bandiagara, domov kultúry Dogonov. Hlavným mestom Mali je Bamako.

    I keď je dnes Mali jednou z najchudobnejších krajín sveta, má dlhú a bohatú minulosť ako časť veľkého afrického impéria. Prvým takýmto impériom bola Ghanská ríša, ktorá od 8. do 13. storočia kontrolovala trans-saharské cesty karaván. Ghanská ríša padla po invázii moslimských Almoravidov, ale čoskoro ich nahradilo malijské impérium Mandika. Mali zväčšilo svoj štít sily a bohatstva počas 14. storočia, rozšírením takmer na celú západnú Afriku a kontrolou prakticky všetkých bohatých trans-saharských zlatých obchodných ciest. V tomto čase sa veľké malijské mestá, Timbuktu a Djenné, stali legendárnym centrom bohatstva, vzdelania a kultúry. Malijská kultúra netrvala dlho. V 15. storočí padli pod Songhai, ktorí založili ich vlastné hlavné mesto Gao. Songhai držali nadvládu do konca 16. storočia, pod tlakom zvonka i znútra. Koniec impéria Songhai taktiež zaznamenalo rozsudok nad históriou regiónu ako centrum trhu, pretože trans-saharské obchodné cesty rýchlo stratili ich vitalitu po založení morských ciest Európanmi.
  • Niger
    Niger, dlhý tvar Nigerská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky medzi štátmi Mali, Alžírsko, Líbya, Čad, Nigéria, Benin a Burkina. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k moru.

    Niger sa nachádza na juhu Sahary a v strednej časti Sahelu.
  • Pobrežie Slonoviny
    Pobrežie Slonoviny, dlhý tvar Republika Pobrežia Slonoviny, je štát v Afrike.

    Nachádza sa v západnej Afrike na pobreží Guinejského zálivu.
  • Senegal
    Senegal (francúzsky: Sénégal; wolofšsky: Senegaal), dlhý tvar Senegalská republika (francúzsky: République du Sénégal; wolofšsky: Réewum Senegaal), je štát v západnej Afrike. Hraničí s Mauritániou na severe, Mali na východe, Guineou na juhovýchode a Guineou-Bissau na juhozápade. Obklopuje Gambiu, štát zaberajúcu úzky kúsok zeme pozdĺž brehov rieky Gambia, ktorá oddeľuje južnú oblasť Senegalu Casamance od zvyšku krajiny. Taktiež zdieľa námornú hranicu s Kapverdami. Jeho hospodárskym a politickým hlavným mesto je Dakar.

    Je to unitárna prezidentská republika a je najzápadnejším štátom Eurafrázie. Za svoj názov vďačí rieke Senegal, ktorá ho ohraničuje na východe a severe. Senegal sa rozprestiera na rozlohe takmer 197 000 kilometrov štvorcových a má okolo 16 miliónov obyvateľov. Štát vznikol ako súčasť nezávislosti francúzskej západnej Afriky od francúzskej koloniálnej nadvlády. Z dôvodu tejto histórie je úradným jazykom francúzština. Rovnako ako ďalšie pokoloniálne africké štáty, aj tento štát zahŕňa širokú škálu etnických a jazykových komunít, pričom najväčšími komunitami sú Wolofovia, Fulbovia a Sererovia.
  • Togo
    Togo, dlhý tvar Togská republika, je štát v západnej Afrike. Ma podlhovastý tvar, na západe susedí s Ghanou, na východe s Beninom a na severe s Burkina Faso. Na juhu má krátke pobrežie Guinejského zálivu – bývalé Pobrežie otrokov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Lomé. Na ploche 56 000 km² tu žije 5 miliónov ľudí. Togo je jednou z najmenších afrických krajín.

    Tradičné domy v Togu Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Podľa sčítania ľudu v roku 2020 došlo k miernym zmenám v počte veriacich, ktoré sú nasledujúce: kresťania 42,3 %, moslimovia 14 % (väčšina sunnitov, malá menšina šiitov), ​​tradičné africké náboženstvá 36,9 %, bez vyznania 6 ,2 %, zostávajúce veľmi nízke počty patrí judaizmu, hinduizmu a budhizmu. Z tradičných náboženstiev prevláda thron a vodun. V Togu je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmu (konkrétne synkretizmus vodunu a kresťanstva).