Mapa - Lyon

Lyon je tretie najväčšie mesto Francúzska (ako aglomerácia je na 2. mieste). Nachádza sa v jeho východno-centrálnej časti, v regióne Auvergne-Rhône-Alpes, situovaný medzi Parížom a Marseille. Od Paríža je vzdialený, od Marseille. Nachádza sa tiež od Ženevy, od Turína, od Milána a od Barcelony. Obyvatelia mesta sa nazývajú Lyončania.

Lyon je hlavným centrom obchodu, sídlom Interpolu, Euronews, známy je však aj prívlastkom hlavné francúzske stredisko gastronómie. Malo významnú rolu v histórii kinematografie za čo vďačí bratom Lumièrovcom (Auguste a Louis) a pomenovaniu mesto filmu. Od roku 1536 sa tiež oficiálne pýši aj prívlastkom mesto hodvábu, ktorú získal počas lyonskej hodvábnej éry. V súčasnosti je centrom experimentov a výskumu nielen v oblasti textilných tkanín.

V meste sa koná jedinečný Festival svetiel (fr. 'Fête des Lumières'), ktorý sa viaže ku tradícii zapaľovania sviečok ako vďaky Panne Márie za ochránenie mesta pred morom. Dnes sú súčasťou festivalu početné umelecké svetelné inštalácie a veľkolepé projekcie na budovy (Videomaping).

Počas účinkovania v Lige majstrove UEFA vylepšil profil Lyonu aj miestny profesionálny futbalový tím Olympique Lyonnais. Pre tento klub hrali tiež Ján Popluhár alebo Milan Baroš. Spolu s predmestiami (Villeurbanne, Bron, Vénissieux a ďalších) a satelitnými mestami vytvoril Lyon (označovaný ako Grand Lyon ) hneď po Paríži druhú najväčšiu konurbáciu vo Francúzsku, s populáciou 2 237 676 obyvateľov (k roku 2013) je metropolou regiónu Rónske Alpy.

Mesto bolo založené Rimanmi v roku 43 pred Kr. na západnom brehu Saôny, pod vrchom Fourvière. Volalo sa Lugdunum a bolo významným riečnym prístavom. Stalo sa správnym centrom Galie a narodili sa tu dvaja budúci cisári, Claudius (10 pred Kr.) a Caracalla (186). Správnym centrom bolo mesto po tri storočia, túto výsadu postupne strácalo so zánikom Rímskej ríše. V 2. storočí bolo založené biskupstvo, v rokoch 177-202 tu bol biskupom Irenej z Lyonu, jeden z najvýznamnejších ranokresťanských teológov. Od 4. storočia je tu arcibiskupstvo a tunajší arcibiskup je prímas celého Francúzska.

V období neskorej antiky tu bola škola, kde študoval okrem iného aj politík a historik Sidonius Apollinaris. V roku 461 pripadol Lyon Burgundom a bol až do dobytia Frankami v roku 534 rezidenciou kráľa. Mesto bolo roku 725 poničené Arabmi, ktorí podnikali nájazdy zo Španielska do Franskej ríše.

Roku 1032 pripadol Lyon Svätej ríši rímskej a v 13. storočí sa tu konali dva významné cirkevné koncily. Roku 1310 bol obsadený francúzskymi jednotkami a roku 1348 bol zasiahnutý morom. V období renesancie dosiahlo mesto veľkého rozmachu, jednak ako centrum finančných operácií francúzskeho kráľa vďaka blízkosti švábskych a švajčiarskych finančných centier (Augsburg, Bazilej) a Talianska s rozvinutým bankovníctvom, a tiež ako stredisko výroby kvalitnej keramiky, no tiež spracovania a obchodu s hodvábom. Dôležitým mestom s rozvinutým hodvábnictvom Lyon zostal aj v storočí 17. a hlavne 18.

Za francúzskej revolúcie sa Lyon dostal do opozície proti jakobínom. Mesto bolo dobyté a poničené za použitia delostreľby, takmer 2000 ľudí bolo popravených. Súčasťou následných represálií bolo aj zbúranie výstavných palácov a domov, patriacim odporcom revolúcie. Za druhej svetovej vojny bol Lyon strediskom hnutia odporu. V 19. storočí sa Lyon vyvinul na významné priemyselné mesto, roku 1857 sa napojilo na železnicu a roku 1895 tu bratia Lumièrovci natočili zrejme prvý film. V 20. storočí pribudli nové banky, farmaceutický a chemický priemysel, parfumérie a softvér. V okolí sú aj významné rafinérie.