Čad (dlhý tvar: Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajiny pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.
V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19. storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Idriss Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent.
