Britské Panenské ostrovy (British Virgin Islands)
Ostrovy boli osídlené okolo roku 100 pred Kr. juhoamerickým indiánskym kmeňom Arawakov. V 15. storočí boli vytlačený agresívnejším kmeňom Karibov, kmeňom z Malých Antíl, po ktorom je Karibské more pomenované.
V roku 1493 objavil ostrovy na svojej druhé výprave Krištof Kolumbus a nazval ich Santa Ursula y las Once Mil Vírgenes, v preklade Sv. Uršula.
Španielsko na začiatku 16. storočia začalo na ostrove Virgin Gorda tažiť meď. V nasledujúcich rokoch o vplyv v oblasti bojovala Británia, Holandsko, Francúzsko, Španielsko a Dánsko. Počas tejto doby bola populácia domorodých indiánov zdecimovaná.
Holandsko v roku 1648 na ostrove Tortola založilo stále osídlenie. V roku 1672 zabrali ostrov Angličania, následne v roku 1860 i ostrovy Anegada a Virgin Gorda. V období 1672 – 1733 získalo Dánsko kontrolu nad susednými ostrovmi Sv. Tomáš, Sv. Ján a St. Croix.
Ostrovy boli pre svoju polohu považované za strategicky výhodné. S pestovaním cukrovej trstiny, ktorú Briti na ostrovy doviezli, boli i ekonomicky sebestačné. Kvôli plantážam boli dovážaní z Afriky otroci.
V roku 1917 odkúpili za 17 miliónov amerických dolárov Spojené štáty od Dánska ostrovy Sv. Jan, Sv. Tomáš a St. Croix a premenovali ich na Americké Panenské ostrovy. Následne Briti premenovali ostrovy na Britské Panenské ostrovy.
Britské Panenské ostrovy boli spravované ako súčasť kolónie Záveterných ostrovov alebo spolu so Sv. Krištofom a Nevisom s administrátorom zastupujúcim britskú vládu na ostrovoch. Samostatnou kolóniou sa stali ostrovy v roku 1960 a v roku 1967 získali širšiu autonómiu. Od 60. rokov 20. storočia sa ekonomika odpútavala od tradičnej poľnohospodárskej výroby smerom k ekonomike založenej na turistike a finančných službách. Dnes je jednou z najbohatších oblastí Karibiku.