Mapa - Benátky (Provincia di Venezia)

Benátky (Provincia di Venezia)
Benátky (??, v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora. Jeho historické jadro sa nachádza na plytkej lagúne. Novšie časti mesta boli vybudované pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád a riekou Piava. V dňoch zvaných „aqua alta“ (vysoká voda), ktorých býva každoročne priemerne 54, sa tu zvýši hladina mora až o .

Celá benátska communa mala 1. januára 2004 271 633 obyvateľov, z toho v historickom centre žilo (centro storico) 62 000 obyvateľov a mimo lagúny (terra ferma), hlavne v mestách Mestre a Marghera 176 000 obyvateľov. Metropolitná oblasť Benátky-Padova je domovom pre viac ako 1,5 milióna ľudí.

Benátske súostrovie sa rozprestiera na 7 štvorcových kilometroch. Rozloha communi je väčšia, patria k nej ostrovy Burano, Murano a Torcello v samotnej lagúne, ostrovy Lido a Pellestrina zo smeru mora a mestá Asseggiano, Carpenedo, Chirignano, Dese, Favoro, Malcontenta, Marghera, Mestre, Tessera, Trivignano a Zelarino na pevnine. Samotné Benátky sa delia na šesť mestských štvrtí, volajúce sa sestieri. Tieto časti sú Cannaregio, Castello, Dorsoduro, San Marco, San Polo a Santa Croce.

Benátky sa nazývajú kráľovnou Jadranského mora, mestom vody a mestom svetla. Od roku 1987 sú ako jedna z najnavštevovanejších talianskych destinácií zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. .

Benátska republika bola námorná veľmoc a jedno z dejísk križiackych výprav, rovnako ako dôležité centrum obchodu (hlavne obchodu s korením) a umenia počas renesancie. Dejiny Benátok sa začínajú v polovici 5. storočia. Na neobývané ostrovy sa uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest (hlavne aquilejskí Rimania) pred nájazdmi barbarov (Hunov). Založili tu niekoľko osád. Tie sa v roku 697 spojili do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom, ktorého počnúc 8. storočím menovalo zhromaždenie ľudu. Benátky sa tak vymanili spod vplyvu Byzancie a stali sa nezávislou republikou, čo bol prvý krok k ich politickému a hospodárskemu vzostupu.

Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stal najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. Svoje nemalé sebavedomie dali Benátky najavo v roku 829. Je to rok slávnostného privezenia relikvií evanjelistu svätého Marka, ktoré boli ulúpené v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Nahradil dovtedajšieho benátskeho patróna sv. Theodoréta, ktorého socha je na stĺpe pred dóžacím palácom. Symbol sv. Marka, okrídlený lev, sa stal erbom mesta a chrám, ktorý postavili na uloženie jeho ostatkov, je dodnes neodmysliteľným centrom všetkého politického i kultúrneho diania v meste. Prudký hospodársky rozkvet Benátok bol v 10. – 11. storočí spojený aj s ich územnou expanziou. Najskôr obsadili ostrovy v Jadranskom mori a pobrežie Dalmácie. V roku 1204, počas smutne známej štvrtej križiackej výpravy, dobyli Benátčania Konštantínopol. Získali tak oporné body na Peloponéze a ďalšie územia na Balkáne a prakticky všetky ostrovy východného Stredomoria. Do Benátok sa dostala bohatá korisť, ktorá bola uložená v pokladnici chrámu sv. Marka. Súčasťou koristi boli bronzové pozlátené kone zo štvorzáprahu, umiestneného pôvodne v konštantínopolskom hippodrome (dnes sú v pokladnici chrámu, na priečelí chrámu sv. Marka sú len kópie). V roku 1381 sa skončili dlhodobé spory s Janovom, nebezpečným obchodným súperom, a to veľkolepým víťazstvom benátskych lodí pri Chioggie. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí. Svoje výboje sústredila na taliansku pevninu. V tomto období bolo v meste postavených množstvo stavieb v štýle jedinečnej benátskej gotiky a vzniklo množstvo hodnotných umeleckých diel.

S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu stratilo mesto Benátky svoje výsadné postavenie a začalo upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch, najmä s Osmanskou ríšou. Po postupnej strate mimobenátskych území nakoniec Benátky prišli v roku 1797 zmluvou medzi Francúzskom a Svätou ríšou rímskou v Campoformio aj o samostatnosť. Do roku 1805 patrili rakúskym Habsburgovcom, v rokoch 1805 – 1814 boli začlenené francúzskym cisárom Napoleonom I. do Talianskeho kráľovstva, v roku 1815 pripadli rozhodnutím Viedenského kongresu Rakúskemu cisárstvu (ako súčasť tzv. Lombardsko–benátskeho kráľovstva). Región Benátska bol v roku 1866 pripojený k Talianskemu kráľovstvu.

 
Mapa - Benátky (Provincia di Venezia)
Mapa
Google Earth - Mapa - Benátky
Google Earth
OpenStreetMap - Mapa - Benátky
OpenStreetMap
Mapa - Benátky - Esri.WorldImagery
Esri.WorldImagery
Mapa - Benátky - Esri.WorldStreetMap
Esri.WorldStreetMap
Mapa - Benátky - OpenStreetMap.Mapnik
OpenStreetMap.Mapnik
Mapa - Benátky - OpenStreetMap.HOT
OpenStreetMap.HOT
Mapa - Benátky - OpenTopoMap
OpenTopoMap
Mapa - Benátky - CartoDB.Positron
CartoDB.Positron
Mapa - Benátky - CartoDB.Voyager
CartoDB.Voyager
Mapa - Benátky - OpenMapSurfer.Roads
OpenMapSurfer.Roads
Mapa - Benátky - Esri.WorldTopoMap
Esri.WorldTopoMap
Mapa - Benátky - Stamen.TonerLite
Stamen.TonerLite
Country - Taliansko
Mapa - Taliansko1200px-Italy_regions.svg.png
1200px-Italy_regions...
1200x1500
freemapviewer.org
Mapa - Taliansko831px-Italy_map-blank.svg.png
831px-Italy_map-blan...
831x1024
freemapviewer.org
Mapa - Taliansko1200px-Languages_spoken_in_Italy.svg.png
1200px-Languages_spo...
1200x1500
freemapviewer.org
Mapa - Talianskoimage.jpg
image.jpg
1397x1737
freemapviewer.org
Mapa - TalianskoSatellite_image_of_Italy_in_March_2003.jpg
Satellite_image_of_I...
4800x6000
freemapviewer.org
Currency / Jazyk (jazykoveda)  
ISO Currency Symbol Significant Figures
EUR Euro (Euro) € 2
ISO Jazyk (jazykoveda)
CA Katalánčina (Catalan language)
SC Sardínčina (Sardinian language)
SL Slovinčina (Slovene language)
IT Taliančina (Italian language)
Neighbourhood - Country  
  •  Francúzsko 
  •  Rakúsko 
  •  San Maríno 
  •  Slovinsko 
  •  Vatikán 
  •  Švajčiarsko